Emerkove osobne stránky - Miroslav Rác

Výjdeme si na krásnu dovolenku - časť prvá

Ako som už spomínal, trávil som svoj pobyt pri mori s ľuďmi, s ktorými nemám okrem príbuzenského vzťahu takmer nič spoločné. Určite ma chápete, aj vy ste boli mladí zasrani alebo ními stále ste. Navyše sme si vybrali Chorvátsko (pôvodne to malo byť Bulharsko, ale tu sa zázračne vo mne prejavili dokonalé presviedčace schopnosti) - kamenisté pláže, more plné ježkov. Opakujem. Nemal som z toho dobrý pocit.

Nechcem vyzerať ako nevďačné usoplené decko. V kútiku duše som bol rád, že si konečne oddýchnem od našej milovanej krajiny. Som vďačný svojim rodičom, že sa aspoň pokúsili spestriť mi prázdniny. Aj keď... Určite si mnoho adolescentov predstavuje svoje prázdniny inak, ako niekde týždeň počúvať rodičov a upratovať si svoju izbu v apartmáne. Aspoň, že tam bola klimatizácia. Viete si predstaviť ten skvelý pocit, keď prídete z vonku (na 37°C zohriaty vzduch) do izby, v ktorej bolo sotva 18°C ? Niečo úžasné.

Prvý pohľad. Jasno modré more, na jemných vlnkách sa zľahka hojdali motorové člny priviazané o bójky, neďaleko od brehu. Neviem či to mám brať ako plus, alebo mínus. Prístúpil som k vode, aj vo väčšej diaľke bolo vidno až na dno. Aspoň jedna výhoda dna pokrytého ostrými balvanmi. Potom som prešiel do nášho apartmánu vzdialeného asi 25 metrov od pláže. Privítal nás domáci Ivo a Dragica (celkom milí a ochotní majiteľia apartmánov). Na dome som zbadal ceduľku s troma hviezdičkami. Konečne mi vyšiel na tvár aspoň malý úsmev.

Po namáhavom vynášaní tašiek a iných vecí na druhé poschodie som si konečne sadol a počkal na večer. Na obrázku môžete vidieť pohľad, ktorý sa mi naskytol. Trošku sa mi tu zapáčilo. Konečne. Druhý deň bol už konečene o niečo lepší. Zoznámil som sa s morom (zistil som, že potrebujem také tie divné botičky, čo má každý naokolo - v záujme vlastnej bezpečnosti), zoznámil som sa s barom, ktorý bol nablízku. Na popis toho plážového baru snáď postačí citácia z určite aj vám známeho Lamera

• <a> To pivo je v Chorvatsku nějaký divný. Dáš si jedno a máš pocit, žeš měl čtyři...
• <b> To je fakt tak silny?
• <a> Ne, tak drahý. ;-)

Na tretí deň sme sa rozohdli navštíviť asi 900 metrov vzdialený ostrov. Na veľkej nafukovačke, ktorá slúžila ako podložka pod motorový čln, ktorý priniesol so sebou jeden rodičovský rovesník. Pádlovali sme dvoma veslami. Ja, 20 ročný syn iného rodičovského rovesníka a jeho priateľka. V polke cesty som mal čudesný pocit, že sa ten necelý kilometer každou chvílou predlžuje. Ale v tom momente sa na nás obrátilo šťastie. Naši krajani si vyrazili na člne, tak nás potiahli až k ostrovu. Bol som prekvapený. Prvý krát som v Chorvátsku videl aspoň čiastočne pieskovú pláž, s azúrovo modrou farbou vody. Škoda toho ježka čo sem tam, sem tam, sem tam bil do očí. Nevadí. Ten pohľad si zapamätám do konca života (ono sa to len tak hovorí).

To bolo ukončenie prvej časti seriálu o mojej/našej nie vašej dovolenke. Ak vás stále zaujíma "akčné" dianie mojej/našej nie vašej dovolenky, vyčkajte si na pokračovanie.

Pridať komentár

Meno:
Predmet:
Text: